Územie mesta bolo
osídlené už v období poslednej doby kamennej, asi 20 000 rokov p.n.l.
Z tohto obdobia je známe sídlisko v časti Závodie. Mesto bolo
osídlené aj v dobe bronzovej, železnej i rímskej. Naši predkovia sa
usídlili na území mesta v 5. storočí.
Najstaršie objavené sídlisko Slovanov z tohto obdobia
sa nachádza v časti Frambor. Z 9. str. pochádzajú aj sídliská na
Bôriku a mohylníky v Bánovej.
Prvá písomná zmienka o území mesta
pochádza z roku 1208. Spomína sa pod názvom terra de Selinan. V roku
1297 sa v listinách objavuje názov Zilna. Podľa písomných dokladov z
23. apríla 1312 bola Žilina už mestom.
Kráľ Karol l. Róbert z Anjou počas návštevy nášho mesta 12. júla
1321 udelil Žiline výsady slobodného mesta, ktoré potvrdil aj
Žigmund l. Luxemburský (1397) a Vladislav ll. Jagelovský (1497).
Významným právnym a jazykovým dokumentom európskeho významu je
Žilinská kniha, ktorej počiatky sú v roku 1378, keď Mikuláš z
Lukovej urobil pre naše mesto nemecký opis práva mesta Magdeburg,
ktorým sa riadilo mesto Krupina. Dovtedy sa Žilina riadila právom
mesta Tešín. Prvý zápis v slovenskom jazyku pochádza z roku 1451.
Posledné zápisy sú zaznamenané v roku 1561. Kniha je uložená v
Štátnom okresnom archíve v Žiline.
V roku 1381 si tunajší Slováci vymohli na panovníkovi
zrovnoprávnenie s nemeckými kolonistami. Listinu Privilegium pro
Slavis ( Privilégium pre žilinských Slovákov) vydal 7. mája 1381
uhorský kráľ Ľudovít l. Veľký počas návštevy nášho mesta. Túto
významnú udalosť pripomína pamätná tabuľa na budove radnice.
V nasledujúcich storočiach bola Žilina významným
centrom remeselnej výroby, obchodu a vzdelávania. Artikuly cechu
kožušníkov pochádzajú z roku 1488. V neskorších rokoch vznikli cechy
krajčírsky, mäsiarsky, kováčsky, súkennícky atď. Koncom 17. str.
bolo v Žiline šestnásť cechov, pracovalo tu 200 dielní, z toho 150
súkenníckych