![]() |
|
| Celkový pohľad | Vstup do hradu |
![]() |
![]() |
| Prvé nádvorie | Steny paláca |
![]() |
![]() |
| Vnútorné nádvorie | Hlavná veža |
|
|
| Výstrel z bastiónu | Palác |
Malebná hradná zrúcanina nad obcou na ľavom brehu Váhu, povyše Strečnianskeho prielomu. Spolu so Starým hradom (na druhej strane Váhu 3 km povyše) vytvára ojedinelú dvojicu stredovekých pevností, ktoré ovládali v minulosti horné Považie a dnes tvoria neodmysliteľnú súčasť prírodnej scenérie. Národná kultúrna pamiatka.
Hrad sa po prvý raz spomína v čase Matúša Čáka ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14 storočia pravdepodobne na staršom základe. Jeho založenie sa pripisuje Matúšovi Čákovi. Ako kráľovský majetok sa dostal začiatkom 15. storočia do držby kráľovien Barbory a neskôr Alžbety. V rokoch 1444-1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša. Potom rýchlo menil majiteľov. Z nich treba spomenúť Jána Korvína, Jána Zápoľského, Mikuláša a Petra Kostkovcov, Dersszewffyovcov. V 17. storočí patril Františkovi Vesselényimu a Löwenburgovcom. Hrad poskytoval v 17. storočí dobrú ochranu Thökölyho povstalcom. Preto cisárske vojská za Leopolda I. vonkajšie opevnenie zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy stál hrad v ruinách. Začiatkom 20.storočia konzervovali múry, ale hlavne v 90-tych rokoch 20.storočia ukončili nákladnú rekonštrukciu hradu a sprístupnili ho verejnosti.
Na hradných budovách a palácoch sa zachovali časti konštrukcií po stropoch, klenbách, architektonické články, najmä neskorogotické okná a zvyšky klenbového systému pretínavých rebier v kaplnke. Počas konzervácie uzavreli časť priestorov pre pripravovanú expozíciu stavebného vývoja hradu a jeho tradícií.
Z vrcholu hradnej skaly je veľmi pekný výhľad do Strečnianskeho prielomu Váhu so zrúcaninou Starého hradu a Domašínskym meandrom.